Autority konečne pochopili, že je ťažké fungovať pri rozdielnych pravidlách a jednej mene. Keď sa na druhej strane Atlantiku stal prezidentom občan inej pleti, tušili sme, že v krajine neobmedzených možností nebude niečo v poriadku a potvrdilo sa. Keď sme pred pár rokmi síce s problémami uvádzali do života Lisabonskú zmluvu z dôvodu, aby sa z nášho kontinentu stala vraj najkonkurencieschopnejšia ekonomika sveta, tušili sme, že niečo nebude v poriadku s narastajúcou dlhovou službou niektorých okrajových štátov únie a potvrdilo sa.
Keď nedávno oznámil bývalý šéf Bundesbanky, že nebude na jeseň v tomto roku kandidovať do najvyššieho kresla Európskej centrálnej banky, čo sa pre väčšinu menových odborníkov pokladalo za hotovú vec, svedčí to o pokračujúcich problémoch eurozóny a nemýlime sa.
Napokon máme príklad aj zo Slovenska, keď tesne pred realitnou krízou začali realitné spoločnosti ponúkať svoje podielové listy vraj z dôvodu, aby sme všetci zhodnotili dočasne voľné peniaze o viac percent, ako nám vtedy ponúkali termínované účty, tušili sme, že s cenami nehnuteľnosti nie je niečo v poriadku a nemýlili sme sa. A takto by sme mohli pokračovať v tušených reakciách na všetko, čo sa okolo nás deje, z ktorých dnes na starom kontinente dominuje predstava o hospodárskej integrácii fiškálnych politík predovšetkým členských krajín eurozóny s honosným pomenovaním „Pakt konkurencieschopnosti“.
Či navrhované opatrenia a nástroje majú zvyšovať konkurencieschopnosť eurozóny voči okolitému svetu, alebo znižovať konkurencieschopnosť ostatných členov eurozóny voči francúzsko-nemeckému tandemu, ktorý s konkrétnym súborom navrhovaných zmien ostatných poriadne zaskočil, nebudeme špekulovať. Jedným totiž prekáža harmonizácia daní, ktorá je aj v prípade Slovenska nástrojom rastu domácej ekonomiky, iným zasa zjednotenie veku odchodu do dôchodku z dôvodu, že ich občania umierajú mladší a takto by sme mohli pokračovať.
Dlho trvalo politickým a menovým autoritám eurozóny, aby pochopili, že národné ekonomiky nemôžu efektívne fungovať pri existencii rozdielnych fiškálnych a rozpočtových pravidiel a spoločnej nadnárodnej menovej politiky, a preto navrhujú konkrétne opatrenia, ktorými sa obsah doterajších samostatných hospodárskych politík členských štátov eurozóny má viac prispôsobovať spomínanému tandemu, bez ktorého by eurozóna určite neexistovala. Napokon to môže súvisieť s čoraz väčším prepájaním národných ekonomík členov eurozóny v rámci eurovalu, v ktorom sa tiež očakávajú zmeny, keď doteraz všetci za záchranný fond len právne ručili, teraz sa čoraz viac hovorí o zárukách konkrétnymi peniazmi aj slovenských daňových poplatníkov, s ktorými v rozpočte nepočítame a museli by sme si požičať.
Politickou daňou za prípadné schválenie navrhovaných konvergentných opatrení v hospodárskej politike členských krajín eurozóny je doterajší mechanizmus fungovania únie, ktorý okrem iného nepoznal ani rovnaký algoritmus výpočtu ekonomických ukazovateľov, na základe ktorých sa poskytovali peniaze európskych daňových poplatníkov, čo napokon viedlo k obrovskej zadlženosti.
Nechať euro zaniknúť, či harmonizovať nástroje hospodárskych politík členských krajín eurozóny, budú podľa všetkého témy pre všetky ďalšie summity, o záveroch ktorých nebudeme dopredu špekulovať.
Zdroj: finweb.hnonline.sk
|